Transmenu powered by JoomlArt.com - Mambo Joomla Professional Templates Club

Ide výlučne o výnimočné riešenie v zjavení alebo znáša v sebe aj iné prednosti? Čo je rozdieľ medzi súčiastkami vyrobenými masovou výrobou a medzi tradičným ručným kovanim?

Kovanie je najstaršou metódou plastického formovania kovov. Podstatou kovania je to, že horúci kov formujú medzi dvoma náradiami nárazmi alebo tlakom. Týmto sa stane pôvodná hrubá konštrukcia materiálu jemnejšou, jeho mehcanické vlastnosti sa polepšujú. Kvalita kovaných predmetov je zlepšiteľná tepelným spracovaním.

Národy zeme spoznanie a formovanie kovov osvojili tisícročnou rozdieľou. Staroveké východné národy pred 5000 rokmi už vyrábali primitívne úžitkové predmety zo železa. Na začiatku povolanie kováča a hutníka sa neodlíšili od seba, kto vyrábal kov zo železnej rudy ten koval z neho zbraň alebo iné úžitkové predmety. Fascinujúcou pamiatkou výrobu železa a kovania je pomník z 5. storočia v delhi. Železný stĺp je 7 m vysoký a váži 6 ton. Jeho trvanlivosť a odolnosť proti korózii pri špeciálnej klíme zakladala vtedajšia hutnícka metóda dôsledkom čoho sa vytvorila v povrchových vrstvách železa obohacovanie fosfóra.

Na počiatku kovali výlučne s ručnými náradiami. Kladivá poháňané vodným kolesom sa začali rozšíriť len na začiatku stredoveku. V Európe majstrovské diela kováčskeho umenia (brány, mreže, zbrane) vyrábali v dielňach ciehoch. V druhej polovici XVIII. storočia vynález parného stroja a hydraulickej lise Bramah znamenali rozhodujúcu zmenu v technológii kovania. Dôsledkom prudkého rozvoja strojárskeho priemyslu obrábacie súčiastky vyhotovili stále väčšou tvarovou a rozmerovou presnosťou pri znižujúcich obstarávacích nákladoch.

Táto tendencia ostala aj dodnes. Zvyšujúce nároky kvality strojárskeho priemyslu uspokoja stále modernejšie materiály, technológie a automatizované linky. Predmety vyrobené klasickým ručným kovaním sú dnes radšej umelecké diela ako jednoduché užívacie predmety.